simkoslav

Časť I.: stredná škola

Byť vzdelaným a rozhľadeným môže byť ideálom a môže byť aj v móde. Nemusí to byť IN, ale bude to UP. Záujmom spoločnosti by malo byť, aby vychovala čo najviac takýchto ľudí. Je však súčasný systém nastavený tak, aby sme poskytli kvalitné vzdelanie, vďaka ktorému dosiahneme tento ideál?
Fundovaným a rozhľadeným človekom môže byť každý. Ako tvrdli už antickí filozofi, niekto môže byť dobrý tesár, iný zlý tesár. Živí sa svojimi rukami a ak dobre ovláda svoje remeslo, vidno po ňom kvalitnú prácu. Súčasná spoločnosť však trpí deficitom intelektuálov. Pravých, skutočných intelektuálov, pre ktorých je ideálom pravda. Máme len 49,5 % poslušných prikyvujúcich a 49 % síce inteligentných ale prefíkaných parazitov. Gymnázium. Tu majú študovať intelektuálne elity pätnásť až devätnásťročných mladých ľudí. Je to tak? Áno, sú tu, ale často skryté v dave ostatných. Počet tried na gymnáziách sa z roka na rok zvyšuje. Že by populácia tak rástla? Alebo mnohí potenciálni fundovaní študenti doteraz museli navštevovať horšie stredné školy? Zdá sa, že nie. Lebo čím viac študentov sa príjme, tým viac poklesne intelektuálna úroveň ročníka. Neveríte? Stačí nazrieť do tried, spýtať sa učiteľov. čoraz viac sa tu nachádzajú študenti s nízkym potenciálom zvládať žiadané poznatky.

Apropó. Aké sú žiadané poznatky pre ideál fundovaného a rozhľadeného mladého gymnazistu? 1. vedecký rozhľad. Elita vzdelaných by mala mať všeobecný rozhľad z každej vedy. Fundovaný mladý človek musí ovládať základné fakty od teórie relativity až po tridsaťročnú vojnu. Avšak podotýkam, základné a prehľadné fakty! Dnes každého študenta gymnázia zavalia takým množstvom faktov, že chudák, hľadá najľahšiu cestu, ako sa z tejto diery vyhrabať. Preto dokáže do seba vstrebať len časť učiva. Márne selektuje podstatné, keď od neho žiadajú nepodstatné. Chcú od jedného človeka, aby poznal 58 radov a tried živočíchov z biológie, zoznamy pápežov v 14. storočí či počítal tretí faktoriál desiatej množiny entého kvadrátu. Jednoducho, je toho priveľa. Kladie sa dôraz na analýzu, na hĺbkové poznatky, nie na podstatu, základ. Žiaľ, za 22 rokov svojho života som sa podstatu teórie relativity a jej vzťah ku klasickej fyzike nedozvedel. Takisto v matematike som štyri roky trpel tretími mocninami, rovnicami s tromi neznámymi, integrálmi, deriváciami a neviem čím všetkým. Načo? Nie som matematik. V živote som odvtedy potreboval len dve veci: kalkulačku a trojčlenku. Potom zrazu na stránkach istého .týždeň-níka a v istej relácii Pod lampou nachádzam príspevky od jedného nemenovaného fyzika (a aj dobrého matematika) menom Martin Mojžiš. Hovorí všeobecne o Euklidovi, o Lobačevskom, o Kantorovi, o čísle, o axiomoch a o tom, ako sa dá číslami vyjadriť geometrický priestor. Žasnem aká je tá matematika krásna veda a čo všetko dokáže. Tu mi totiž bola predostrená podstata. Nemalo by to tak byť aj na školách? Nemali by sme radšej poznať podstatu veci ako spústu podrobností?
2. Môj odbor. Každý z talentov by mal popri tomto podstatovom základe nachádzať samého seba. Ak je niekto talentovaný, inteligentný, má na niečo vhodné dispozície.  Mal by mať preto šancu tieto danosti napĺňať. A to jedine tak, že mu bude poskytnutá možnosť výberu predmetov, ktoré ho zaujímajú. Každá škola by mala už od druhého ročníka dávať širokú paletu voliteľných predmetov, ktoré by študentom poskytli vedecký základ: Od klasickej latinčiny cez ekológiu, duchovné dejiny, deskriptívnu geometriu, programovanie atď.
3. Výchovné predmety. Jedna dvojhodinovka v 1. - 2. ročníku do týždňa by mala byť určená na diskusiu s 12-16 študentami. Mala by sa vytvoriť atmosféra pohody a učiteľ by mal nastoľovať aktuálne spoločenské témy, na ktoré by žiaci spoločne s učiteľom hľadali odpovede - od politiky cez globálne problémy, sex, až po problémy bežného študenta. Dá sa to však dnes? Asi sotva, keď žiaci sa obávajú diskutovať pred prísnym a odstup si vytvárajúcim učiteľom, keď nie je vytvorená otvorená a slobodná atmosféra na hodine, keď si každý stále chráni svoje súkromie z neopísateľnej úzkosti ako socialistického prežitku.
Vieme si predstaviť takýto obraz gymnázií? Nevytvorili by intelektuálne zdatnú elitu, ktorá by mala všeobecný rozhľad, odborné poznatky z určitého odboru a navyše bola rozhľadená aj vo veciach okolitého sveta?